Ty & Ona (1. časť)

Autor: Miroslav Kolárik | 6.2.2014 o 14:48 | (upravené 22.4.2014 o 22:43) Karma článku: 5,01 | Prečítané:  248x

Príbeh som situoval do prostredia dvoch mladých ľudí žijúcich v 21. storočí, ktorí bývajú v pavlačovom dome na okraji mesta. On je mladý muž pracujúci v reklamnej agentúre, Ona mladá umelkyňa, ktorá si zarába svojou prácou a dokončuje vysokú školu. Mená nie sú podstatné. Možno si to Ty, možno je to Ona, možno ste to Vy - Ty & Ona.

Ona ešte spala. Ty si mal ruku pri jej hlave a všetko ti pripadalo krásne, až kým si nezistil, že zips na posteľnej obliečke máš pri hlave. Ako niekto môže mať zips na posteľných obliečkach pri hlave, nie pri nohách? Nerozumieš, ďalej ležíš a absorbuješ ranné vône. Zroneným pohľadom na hodiny sa snažíš potichu odlepiť od nej, ale nedá ti to. Pozeráš sa na ňu, vonkajší svit jej na tele tvorí zaujímavé zákutia. Sleduješ jej telo z rôznych uhlov, pozeráš na jej strapaté odstávajúce vlasy a absolútne nevnímaš pukot drevenej podlahy vášho pavlačového bytu. Klasickým zvykom ti je presun k oknu. Reminiscencia bytia pri okne ti už nepripadá zaujímavá, skrátka ťa to nebaví, ale nevieš odolať dlhoročnému zvyku. Radšej si otvoríš dvere na balkón, tie brúsené, s ktorými si sa celé leto hral, aby pekne sedeli a teraz nimi denne prechádzaš nadýchať sa čerstvého sveta alebo len koketovať s výhľadom na krajinu okolo. Je ti chladno na nohy, je zima. Presne tá, ktorú cítiš na kútikoch úst pri odfukovaní sviežeho vzduchu. O pol piatej ráno si rozlepuješ oči na balkóne, čaká ťa ešte jedno dôležité jednanie a potom uvidíš. Nevieš, vôbec netušíš, čo bude s vami. S ňou. Lenže Ona spí a mal by si i Ty ešte spokojne drichmať. Nie. Ty stojíš na balkóne, skúmaš ranný opar nad zemou, skúmaš snehové vločky, skúmaš svoje deravé ponožky na spanie, tie pletené od babky...
„Vstávaj," povedala Ona. Zisťuješ, že si sa plynulo presníval do stavu, kedy si cítil každú súčasť okolitého sveta, ale predsa si spal. Nestíhaš, je už po ôsmej. Mal si tam už byť, tak voláš, nezdvíhajú a jediné, čo sa zdvíha je tvoj tlak. Všetko v tebe vrie. Nadávaš, hlučne hromžíš pri obliekaní, kým Ona pokojne sedí. Raňajkuje pri stole oblečená v tvojej košeli. Čo by si ty dal za raňajky, ktoré pre teba nachystala. Nestíhaš. Dávaš jej bozk, pokúšaš sa tváriť smutne. Netváriš sa, nejde ti to, radšej náhle utekáš za prácou.

Sofistikovane preskúmané skratky ti urýchľujú cestu, ženieš sa. Všade je sneh, z rádia žiadajú o sústredenosť vodičov, čiže aj teba. Si na mieste. Vydychuješ a operatívne sa snažíš vymyslieť, ako byť príjemný na čakajúcich zákazníkov dôležitej objednávky. Sebavedome prichádzaš do podniku, kde zákazníci čakajú. Predstavuješ sa, milým tónom sa snažíš prejsť k jadru veci, stále bezchybne artikuluješ, si v opojení, vysvetľuješ myšlienky pohybmi prstov, vyjadruješ svoju snahu telom, s precíznosťou. Prichádza čas na objektívne omáčkovité reči, ktoré majú zaujať. Vraj to funguje, povedali v agentúre. Zisťuješ, že si uspel. Na tvárach tých unavených podnikateľov to vidno. Rokuješ o cene, premýšľaš nad riešeniami, chceš byť profesionálom v tvojej brandži. Máš to za sebou.

V eufórií kokceš do telefónu o tvojich dojmoch z prvého úspechu kolegovi zo spoločnosti, ktorá ťa zastrešila za prísnych podmienok. Milým prístupom si vyžehlil všetky problémy, ktoré mali prísť. Usmievaš sa, cítiš príjemný pocit zadosťučinenia v celom obličaji, a ladným krokom si vykračuješ z luxusnej kaviarne k autu. Si šťastný. Už nemusíš šliapať na plyn cez kadejaké podradné uličky, je ti umožnený malý časový komfort. Sadáš si do auta, zapínaš rádio s očakávaním okamihu, ktorý následne prichádza. Hrá ti hudba. Ponáraš sa do nej a hlasno si pohmkávaš, po pár veselých skladbách prichádza besnenie tvojho prehrávača, nirvána hasne, vezieš sa bez hudby, prechádzaš ďalšími ulicami, míňaš chodníky plné ľudí, míňaš pobočky korporácií, ktoré ťa fascinujú, napokon si však zaujatý tvojou novou pozíciou v reklamnej agentúre. Myšlienky sa ti prepletajú jedna cez druhú, druhá cez prvú.

Si pri dome. Obzeráš vysoké okná pavlačového bytového domu a rozmýšľaš, čo kúpiť. Ona určite doma kreslí, má po skúškovom. Ideš do obchodu v prízemí vášho domu, kupuješ jej bublifuk a predavačke nechávaš príjemné sprepitné s prianím príjemného zvyšku dňa. Ona má rada bublifuky, miluje ich. Ty miluješ, keď sa z toho teší. Kráčaš po schodoch domov a si šťastný, že ju máš. Si šťastný, že ste. Ty a Ona.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?